Príležitostní veriaci

14. apríla 2015, ivivi, Nezaradené

Veľkonočné sviatky, na ktoré mnohí čakali sú už za nami. Čakanie malo tie najrozličnejšie dôvody. Niektorí čakali na pár dní voľna, iní na zemiakový šalát či údené a boli aj takí, ktorí brali toto obdobie ako skutoční veriaci a pripomínali si ako už každý rok obetovanie Ježiša Krista pre nás mnohokrát „vďačných“ ľudí.

Chcene či nechcene, trendom dneška je byť veriacim len keď sa to hodí. Človek oklame aj sám seba a keď je dobre, nemá čas na všelijaké modlitby a omše. Ako náhle nastane nejaká ťažšia životná situácia, karta sa obráti. Ten istý doposiaľ nesmrteľný človek, ktorému sa nič nemôže stať sa mení na bezbranného a kajúcneho. Z Goliáša sa stáva Janko Hraško prosiaci o pomoc. Niekto však aj v takýchto momentoch zostáva chladným a nespomenie si, čo je vlastne dôležité. Darčeky na Vianoce však kúpiť nezabudnú ani tí najzarytejší ateisti a bez stromčeka by to tiež nebolo ono.

Mnohí sa bijú do pŕs, akí sú kresťania, no keď príde na lámanie chleba prichádzajú iba výhovorky. Pokrytectvo nemá hranice. Všeobecne takýmto ľudom vyhovuje, že predsa na to aby verili v Boha nemusia vôbec chodiť do kostola. Kostol  patrí cirkvi a tú tvoria ľudia, ktorí sú hriešni. Toto „jedenáste prikázanie“ je však len výtvorom ľudovej tvorivosti. Človek je predsa tvor kreatívny a všetko si vymyslí tak aby mu to vyhovovalo a zbytočne sa neobmedzoval. Utvrdiť sa v týchto bájkach je predsa možné s každým škandálom, ktorý sa v cirkvi objaví. Pedofilní kňazi, obrovské majetky cirkvi… To všetko im nahráva do kariet.

Dáva to ale zmysel? Pre mnohých bezpodmienečne áno. Utešujú sa týmto tvrdením a veria mu na viac ako sto percent. Ak by aj bola nejaká drobná pochybnosť, ďalší škandálik sa postará aby sa lusknutím prsta rozplynula. Ja by som však tomuto tvrdeniu a spomínaným škandálom až takú váhu nepripisovala.  Tak ako všetko, aj táto minca má dve strany. Tá kladná má však jednoznačne na vrch (pre mňa určite). Koľko svätých vyšlo z cirkvi, čo dokázali obetovať a akým jedinečným spôsobom života žili hovorí za veľa. Z nich by sme si mali brať mnohí príklad. Oproti nim však za tisícky rokov stojí zopár škandalóznych „nasledovníkov božích“ a to niekomu proste stačí a vyhovuje aby si mohol žiť naďalej vo svojom pohodlí.